Zomrel Ing. Július Lojek

 

Vážená smútiaca rodina, pozostalí, vážení spoluobčania!

 

Ako blesk sa v sobotu našim mestom rozšírila správa, ktorá oznamovala neuveriteľne krutú zvesť, že pán Julius Lojek naposledy vydýchol. Táto smutná správa sa šírila nielen medzi ľuďmi, ale akoby rozviata vetrom obsiahla všetko, čo zosnulý mal rád. Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou – strašnou a nezmeniteľnou. Namiesto milého teplého slova a chlapsky podanej ruky sa stretávame s pochmúrnou tvárou smrti, ktorá nepoznala zľutovanie a k slovám útechy je hluchá. Smrť ani v tomto prípade nebrala ohľad na nikoho. Bezcitne sa vkradla do príbytku jednej z našich rodín a vzala si so sebou manžela, otca, starého otca, priateľa, blízkeho a známeho človeka, ktorého sme všetci poznali a mali radi.

Všetci sme verili a držali palce pánu Juliusovi Lojekovi v jeho odhodlanom a ťažkom boji s chorobou. A bojoval naozaj statočne. Nepoddával sa a nenechal sa zlomiť, hoci iba on a jeho najbližší vedeli, aké je to ťažké a koľko na to treba síl.

Básnik  povedal: Smrť nie je zlá, len umieranie je ťažké. Už je dobojované, už nič nebolí, už len tichá spomienka zasadla za náš stôl.  

Zosnulý Július Lojek sa narodil 4. 9. 1946 v Spišskej Starej Vsi ako druhé dieťa Júliusovi a Margite Lojekovým. Základnú školu ukončil v našom meste a v 14-tich rokoch odišiel študovať na strednú školu do Košíc, kde neskôr pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na Technickej univerzite. Na promóciách medzi hosťami bola už aj jeho manželka Gabriela, s ktorou uzavrel manželstvo    31. 12. 1968. V r. 1968 sa im už narodil prvý syn Július. V r. 1973 pribudol do rodiny druhý syn Karol a o tri roky neskôr v r. 1976 medzi chlapcov prikvitlo dievčatko Gabika. Časom do rodiny pribudli dve nevesty a jeden zať, ktorí rozvetvili rodinu. Stal sa hrdým dedkom štyroch vnukov a troch vnučiek, ktorým sa venoval s rovnakou láskou, s akou vychovával svoje deti.

Po ukončení štúdia sa rozhodol vrátiť do svojho rodiska a patril k zakladateľom prevádzky,  a neskôr závodu,  Vagónky Poprad, ktorá dlhodobo riešila mužskú zamestnanosť v regióne. V závode pôsobil v riadiacej funkcii až do r. 1990, keby bol zvolený za primátora mesta Spišská Stará Ves. Do práce vo verejnej správe sa zapojil už v roku 1972, pracoval ako poslanec a člen rady MsNV až do r. 1990. Vo funkcii primátora mesta zotrval štyri funkčné obdobia až do r. 2006, kedy odišiel do predčasného starobného dôchodku. Od r. 2010 pracoval vo funkcii poslanca MsZ a  druhé volebné obdobie bol zástupcom primátora mesta.  Počas jeho pôsobenia vo funkcii primátora mesta boli zrealizované viaceré významné investičné akcie, bolo prevzaté bytové hospodárstvo od štátu a zabezpečený predaj bytov do vlastníctva nájomcov,  došlo k prevzatiu polikliniky do majetku mesta, bola zabezpečená projektová dokumentácia pre výstavbu Domu smútku, a mnohé ďalšie akcie.  Podporoval činnosť rôznych dobrovoľných organizácií,  folklórnych súborov, a kultúry v meste i regióne. Ako poslanec a neskôr aj primátor bol zároveň aj sobášiacim a mnohí naši, ale aj cudzí, občania uzavreli pred ním ako zástupcom štátnej moci manželstvo.   Tešil sa zo všetkého vydareného, čo pre mesto dosiahol a smútil nad všetkými nesplnenými plánmi. Žil s občanmi, vnímal ich potreby a hľadal pozitívne  riešenia. Častokrát nepochopený a kritizovaný tak ako všetci tí, čo sa vystavia osobne pred verejnosť. Svoje činy si však vždy obhájil. Budeme si ho pamätať ako odhodlaného, energického muža, ktorý sa nebál vyjadriť svoj názor, za ktorým  si aj stál.                       

Počas celého svojho či už študentského alebo produktívneho veku sa venoval športu, najskôr ako aktívny hráč futbalového oddielu TJ Dunajec Spišská Stará Ves, neskôr ako funkcionár, 43 rokov  bol predsedom TJ Dunajec. Počas tohto obdobia sa jednotlivé oddiely zapájali do dlhodobých súťaží, kde dosiahli aj výborné výsledky. Viac rokov bol členom Výkonného výboru Podtatranského futbalového zväzu v Poprade. 

Za svoju prácu bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Naposledy mu v roku 2016 MsZ v Spišskej Starej Vsi pri príležitosti 70 rokov schválilo a bola mu udelená za dlhoročné pôsobenie v samosprávnych orgánoch mesta ako primátor a poslanec a za rozvoj telovýchovy v meste  Cena mesta.

I keď ho dlhodobo trápili viaceré zdravotné problémy, nikdy sa im nepoddal. Ani ťažká choroba  v posledných dvoch rokoch ho neprinútila zložiť ruky do lona, pracoval i naďalej, pomáhal, kde sa dalo.  Neubralo mu to z jeho elánu, z jeho chutí chodievať na futbal, plieť v záhradke, aktívne pôsobiť v Zamagurskom spevokole A. M. Chmeľa, v mestskom zbore pre občianske záležitosti nezabudnuteľnými rozlúčkami s našimi zosnulými spoluobčanmi,  či tešiť sa z maličkostí.

Aj napriek pevnej vôli a odhodlaniu bojovať s chorobou, nedokázal prekonať túto prekážku. Ani vlastné odhodlanie, láska a starostlivosť najbližších nedokázali vyhrať tento boj. 3. februára 2017 podľahol chorobe, podal ruku smrti, ktorá ho previedla zo sveta živých medzi zosnulých. Odišiel pokorne a s vedomím, že žil tak, ako to vedel najlepšie. Jeho kniha života je napísaná o krásnom plnení ľudských povinností, o radosti v rodinnom kruhu, o radosti z práce. Jeho život sa podobal zrelému jablku, ktoré vonia prácou, usilovnosťou, činmi, osobným príkladom, čestnosťou, ľudskosťou. Zanechal dielo, ktoré by mohlo naplniť niekoľko životov. 

Vážená smútiaca rodina, vážení pozostalí.

V tejto pre Vás tak ťažkej a smutnej chvíli mi dovoľte, aby som Vám v mene predstaviteľov mesta,  v mene aktívu pre občianske záležitosti i v mene spoluobčanov prejavila úprimnú sústrasť.

 

Rozlúčka so zosnulým pánom Juliusom Lojekom pred pohrebom bude dnes v dome smútku o 18,45h modlitbou ruženca. Zajtra – v deň pohrebu bude dom smútku otvorený od 12.00 h do 13.00 h. 

 

Pohreb zosnulého pána Juliusa Lojeka bude zajtra  7. februára 2017. Pohrebné obrady sa začnú o 14.00 h vo farskom kostole v Spišskej Starej Vsi.

 

Česť jeho pamiatke! Nech odpočíva v pokoji.